« Predchádzajúca 1 2 3 4 Ďalšia »
3. deň: oddych pri Lagu di Garda – 50 km Plán na dnes je jasný – oddýchnuť si pred zajtrajšou cestou domov, a dať si teplé jedlo. Dostávame raňajky v hoteli. Na stolíku vidím musli, pečivo, croissanty, medíky, mliečka, somarinky. Teta v Rakúsku nám dala šunku, tak som trochu sklamaná. No naložím si teda aspoň plnú misku musli. Napráskam sa toho, koľko sa do mňa vojde, mám obrovský hlad. S plnou miskou si sadám za stôl, keď v tom pani nesie šunku, salámu a syry.. No ešteže mám plnú misku zdravého ovsa.. Pomaly sa vozíme okolo jazera a hľadáme lacnejšie ubytovanie. Volíme kemp hneď pri jazere a ja sa už neviem dočkať, kedy sa v tom skoro-mori okúpem. Je poriadne horúco, hneď ako rozložíme stan odkladám kombinézu a utekám k vode. V sandáloch vtrhnem po kolená do jazera a obaja s Ivkom na seba vypúlime oči. Voda je príšerne studená, okrem nás sa tu nekúpe nikto. Pod nohami sa mi výri niečo zelené.. no fuj. Navyše nad jazerom sa celý deň vznáša nejaký biely opar. Nemám tu z toho dobrý pocit. Som celkom rada, že sme tu iba deň. Teším sa teda aspoň na pravú taliansku pizzu. Teda aspoň také bolo moje želanie, no v reštaurácii ma rýchlo vrátili späť na zem. Takú malú a takú hnusnú pizzu som ešte nejedla nikde na Slovensku. Úplne s prehľadom by vyhrala ocenenie za najhrubšie cesto a najväčšie a najprihorenejšie okraje. Ideme teda ešte pozrieť k jazeru a potom spať. Jazero vyzerá z cesty veľmi pekne, a jazda okolo neho sa mi veľmi páčila, ale myslím, že viac sem už prísť nemusím. 4. deň: Lago di Garda – Weisensee, 380km Dnes sa chceme trochu povoziť a presunúť sa bližšie k domovu, ale hlavne za lacnejším benzínom, takže cieľ je jasný. Rakúsko. Mám pocit, že dnešné kilometre zvládneme s prehľadom a tak volíme kľukaté bočné cesty. Trochu blúdime, taliani majú príšerné dopravné značenie. V normálnej krajine si vyberiete niekoľko väčších miest, ktoré máte cestou a sledujete smerové tabule k vami vybraným mestám. V Taliansku je to však inak, v Taliansku nájdete smerové tabule k náhodným mestám, mestečkám a dedinkám, a vy si môžete zastať a pohľadať na mape, či niektoré z nich náhodou nemáte cestou. Na toto sme však prišli dosť neskoro, zablúdili sme niekoľkokrát, raz sme dokonca zašli dobrých 20km úplne iným smerom a museli sme sa vracať. Smerové tabule sú výhradne tesne za odbočkou a je teda úplne bežné obracať sa uprostred cesty aby ste sa mohli vrátiť. Možno to bolo aj našou únavou, ale mali sme dosť problém sa v Taliansku orientovať podľa smerových tabúľ. Ivko zúri, odniesla si to mapa Talianska, a ja sa radšej držím ďalej. Myslím, že toto blúdenie bolo najkritickejším bodom nášho výletu. Kým sme našli správnu cestu, ale hlavne správny spôsob ako sa v Taliansku orientovať, ušlo nám veľa času. Navyše volíme cesty cez dedinky, na ktoré aspoň ukazujú smerové tabule a tak ideme po odľahlých, prázdnych kútoch Talianska, ale je tu aspoň pekne. Už zas je veľa hodín, bolia ma väzy a už aj dlane. Želám si, aby za najbližším kopcom bolo Rakúsko. Do Rakúska však prichádzame dosť neskoro, ideme k jazeru, ktoré sme si vyhliadli na mape. Je tu kemp, ale celkom rada by som si oddýchla aj v pohodlnej posteli. Chvíľu hľadáme privát, myslím, že v takejto zašitej diere to musí byť lacné. Nikde sme však nezohnali ubytovanie pod 30 EUR, čo ma nepríjemne prekvapilo. Vrátime sa teda do kempu. Dnes sme znovu nič nejedli, zastavíme sa v prvej reštike po ceste, je jedno, čo to bude. Tak si dávame večeru za 30 EUR a už po tme líhame do stanu.
Diskusia k článku: Výlet na Grossglockner, Lago di GardaDiskusia k fotogalérii: Výlet na Grossglockner, Lago di Garda
Prispievať do fóra môže len registrovaný užívateľ
