Romanka
| 22.8.2010 22:53 Až sa raz ráno...
Až sa raz ráno nezobudím,
mohla by to byť nedeľa.
Ak už sa nemám viac zobudiť,
nedeľa by mi sedela.
V nedeľu zvykneš spať dlhšie.
Možno v tej chvíli netušíš,
že už Ťa moje chrápanie,
nikdy viac zo spánku neruší.
Nedeľné rána sú pokojné,
len Tvoj dych šumí do ticha.
Dúfam, že ani nezbadáš,
že už viac pri Tebe nevzdychám.
Až sa raz ráno nezobudím,
bude to posledná úľava.
Veď to, že už viac nevstanem
sa príliš často nestáva.
Až sa raz ráno nezobudím,
šiel som sa túlať lúkami.
Potajme až tam, pod okno,
ukradnúť z koláča od mamy.
Až sa raz ráno nezobudím,
budem už kráčať v chotári,
kým prvé lúče slnka
zľahka Ti prebehnú po tvári...
Budem Ťa vidieť nádhernú,
presne tak, ako za mlada
a cítiť, ako ma opantá,
znovu tá zvláštna nálada...
Až sa raz ráno nezobudím,
vrátim sa z chotára na priedom.
A celou cestou pobežím
za babičkou a za dedom...
Až sa raz ráno nezobudím,
tak nesmúť za mnou, milá.
Budem Ťa čakať za riekou,
keď príde Tvoja chvíľa...
Až sa raz ráno nezobudíš,
potom sa opäť stretneme.
A všetko, čo sme si nestihli,
možno si potom povieme...
Až sa raz ráno nezobudím... |